Čo naozaj znamená blackout a aké môže mať dôsledky?

V prvom rade: nemusíme sa veru báť toho nášho, slovenského, premiérskeho „korona blackoutu.“ Každý z energo biznisu vie, že náš premiér zvolil nesprávny výraz a myslel to opäť inak ako povedal. Alebo naopak… Berme to ale pozitívne: aspoň médiami opäť po rokoch preblikli informácie o tom, čo to vlastne blackout je. V záplave korona správ to vnímajme ako celkom fajn oživenie. Pridajme sa k šíreniu osvety a zopakujme, čo treba.

Aby bolo jasno

Blackout je rozsiahly výpadok dodávok elektrickej energie, ktorý môže postihnúť rozsiahle oblasti štátu. Ale aj celú krajinu, či viacero susediacich štátov. Blackout je zvyčajne dôsledkom mimoriadnej udalosti v prenosovej sústave. Niektoré blackouty trvali aj niekoľko dní a mali vážne ekonomické, sociálne dôsledky aj s obeťami na životoch. Až v dňoch písania tohto článku sa objavili informácie, že premiér a minister financií sa v marci reálne obávali krachu našej ekonomiky. Možno aj toto zavážilo, aby sme krajinu na pokyn premiéra nakoniec „nevypli“ a „korona blackout“ Slovenska sa nekonal. Ekonómovia, experti aj kapitáni priemyslu s uľahčením dodali: našťastie.

Ako vo Venezuele?

Ak sa na to pozrieme optikou Latinskej Ameriky, keď krachuje krajina, krachuje v prvom rade financovanie z verejných zdrojov. Buď sú rozkradnuté, alebo sa niečo niekde zadrhlo, alebo krajinu vedú šialenci. Alebo všetko dokopy a kolabuje systém. Áno, v krachujúcej Venezuele došlo takto pred rokom k sérii blackoutov. Prvý, historicky najväčší trval týždeň.

Blackouty sa v tejto ťažko skúšanej krajine opakovali viackrát a mali zničujúce dôsledky. Nielen na energetiku, ale kompletne na všetky oblasti priemyslu. O nepokojoch a obetiach radšej ani nepíšuc. Venezuelské blackouty mali dôsledky aj pre energetické sústavy jedného zo štátov susediacej Brazílie. Príčiny venezuelských blackoutov boli prezentované dve: odborníci hovoria o neudržiavanej infraštruktúre a úniku mozgov. Diktátorský prezident, ktorý uvrhol krajinu do chaosu a krachu považuje blackouty za dôsledok sabotáže a protištátneho sprisahania.

Došlo by počas „premiérovho blackoutu“ k tomu ozajstnému?

No, to snáď nie, ale: energo sektor dal do pohotovosti krízový scenár vypracovaný Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou SEPS. Nie v súvislosti s premiérovým vyhlásením, ale v súvislosti s korona krízou. SEPS nešíri paniku, naopak. Zo zákona má bdieť nad stabilitou elektrickej siete a zabezpečovať predchádzanie rozsiahlym výpadkom. Aj napriek tomu, že energo sektor korona krízu zvláda, výrobcovia elektriny vyrábajú a distribútori distribuujú, existuje krízový scenár. Pripravili ho odborníci zo SEPS a jednou z možností je aj vyhlásenie stavu núdze v elektroenergetike podľa § 20 zákona o energetike.

Najznámejší blackout

Nesporne je ním ten americký z roku 2003. Postihol severovýchod a severozápad USA a kanadskú provinciu Ontario. Trojdňový výpadok zasiahol okolo 15 miliónov ľudí, vyžiadal si 11 obetí. Ekonomickú stratu vyčíslili na 6,4 miliárd dolárov. Príčinou bola séria viacerých faktorov a zlyhaní. Vyšetrovacia komisia našla kľúčovú chybu, ktorá spustila domino efekt blackoutu. Fatálnou bola softvérová chyba systému energetického manažmentu v elektrárni v Ohiu. Bol to zatiaľ najväčší blackout z pohľadu rozsahu, dôsledkov a počtu postihnutých v histórii USA.

Rekordné blackouty

Okrem najznámejšieho amerického spred 17-tich rokov vedú tabuľky aj dva ázijské blackouty. Jednodňový blackout v Indonézii v roku 2005 postihol 100 miliónov ľudí. O sedem rokov neskôr dvojdňový blackout v Indii zasiahol až 680 miliónov obyvateľov viacerých indických štátov. Podľa dostupných zdrojov bol zatiaľ najdlhší ten minuloročný venezuelský. Prvý zo série blackoutov tam trval až týždeň. Rekordný európsky blackout začal v Taliansku v roku 2003. V jeden deň postihol až 55 miliónov ľudí v Taliansku, Švajčiarsku, Rakúsku, Slovinsku a Chorvátsku.

Zimné “blackouty” v Českej republike

V decembri 2014 spôsobili mrazy lokálne “blackouty” v južných Ćechách. Ťažké namrznuté vedenia sa trhali a padali, energetici situáciu postupne zvládli. V odľahlejších oblastiach boli ľudia bez elektriny aj 48 hodín. Podobná situácia bola v januári 2010 na južnej Morave. Technici vtedy počas odstraňovania porúch hlásili až štvorcentimetrovú námrazu na vedení. Tieto lokálne klimatické mini blackouty postihli tisícky domácností.

Zatemníme?

Podľa energo expertov nám v súvislosti s korona krízou blackout nehrozí. Zrejme už ani v súvislosti s naším slovenským premiérskym „blackoutom“. Situácia vo výrobe a distribúcii je stabilizovaná a postupne sa vracia do normálu. Odborníci však majú pripravené aj krízové scenáre. Pre istotu.

Energie Portal / Slovenská elektrizačná prenosová sústava / Česká elektrizační přenosová soustava / MSN NEWS / BBC FUTURE