Čo je energetický mix a čo obsahuje

Energetický mix predstavuje kombináciu rôznych zdrojov energie, ktoré krajiny využívajú na zabezpečenie svojich potrieb. Zloženie mixu závisí od dostupnosti zdrojov, energetických potrieb a strategických rozhodnutí ovplyvnených ekonomickými, environmentálnymi a geopolitickými faktormi. Globálne dominuje využívanie fosílnych palív, ktoré tvoria viac ako 80 % celkového objemu energie, avšak jednotlivé krajiny vykazujú výrazné rozdiely v štruktúre svojho energetického mixu.

Kľúčovými zložkami mixu sú fosílne palivá (ropa, zemný plyn, uhlie), jadrová energia a obnoviteľné zdroje (vodná, veterná, solárna energia, bioenergia). Tieto zdroje sú využívané na výrobu elektrickej energie, pohon dopravných systémov, ako aj na vykurovanie a chladenie priemyselných a obytných objektov.

Čím je energetický mix ovplyvnený?

Zloženie a vývoj energetického mixu sú podmienené viacerými faktormi:

• Dostupnosťou zdrojov: Domáce zdroje a možnosti dovozu ovplyvňujú výber energií.
• Energetickými potrebami: Rozsah a štruktúra spotreby vychádzajú z demografie, urbanizácie a priemyselnej činnosti.
• Strategickými prioritami: Politické rozhodnutia zohľadňujú environmentálne záväzky, bezpečnosť dodávok a ekonomickú efektívnosť.

Energetický mix je dynamický koncept, ktorý reflektuje technologický pokrok, zmeny legislatívy a globálne trendy v oblasti udržateľnosti a dekarbonizácie.

Energetický mix sveta

V roku 2023 fosílne palivá stále dominovali globálnemu energetickému mixu, predstavujúc 81 % celkovej spotreby energie napriek snahám o dekarbonizáciu ekonomiky. Ropa bola zodpovedná za 32 % celosvetovej spotreby, nasledovaná uhlím (26 %) a zemným plynom (23 %). 

Spotreba uhlia v roku 2023 dosiahla historicky najvyššiu úroveň, presahujúc 164 exajoulov (EJ). Oblasť Ázie a Pacifiku sa podieľala na takmer 80 % celosvetovej ťažby, pričom hlavnými producentmi boli Austrália, Čína, India a Indonézia. 

Čína si udržala pozíciu najväčšieho spotrebiteľa uhlia, keďže jej podiel na svetovej spotrebe predstavoval 56 %. Zároveň sa však v roku 2023 India stala druhým najväčším spotrebiteľom uhlia, pričom jej spotreba po prvýkrát prekročila kombinovanú spotrebu Európy a Severnej Ameriky.

Podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej primárnej spotrebe stúpol na 14,6 %, čo predstavuje medziročný nárast len o 0,4 %. Spolu s jadrovou energiou tvorili obnoviteľné zdroje približne 19 % celkovej spotreby. 

Zdroj: Energy Institute

Energetický mix Európskej únie

Energetická situácia v Európskej únii (EÚ) je výsledkom kombinácie domácej produkcie a dovozu z tretích krajín. V roku 2022 tvorila vlastná produkcia 37 % z celkového množstva energie, zatiaľ čo 63 % bolo dovezených. 

Energetický mix a závislosť na dovoze sa výrazne líšia medzi jednotlivými krajinami EÚ. Napríklad Švédsko vynikalo podielom obnoviteľných zdrojov (50 %), zatiaľ čo Slovensko malo dominantnú jadrovú energiu (69 %).

Dovozy energie boli hlavne vo forme ropy (63 %), zemného plynu (26 %) a tuhých palív (7 %), pričom Rusko bolo v roku 2022 hlavným dodávateľom všetkých troch kategórií. Závislosť EÚ na dovoze energie dosiahla 63 %, avšak medzi jednotlivými štátmi existujú výrazné rozdiely – od 6 % v Estónsku až po 99 % na Malte.

Čo sa týka domácej produkcie, dominantným zdrojom boli obnoviteľné energie (43 %), nasledované jadrovou energiou (28 %) a tuhými palivami (19 %).

Energetický mix Slovenska

Energetický mix Slovenska prešiel v posledných rokoch výraznými zmenami. Obnoviteľné zdroje, hoci stále tvoria menšiu časť mixu, ukázali výrazné kolísanie – od 18,02 % v roku 2019 až po pokles na 4,69 % v roku 2023, čo napovedá problémom v ich stabilnom využívaní. 

Jadrové zdroje zostávajú dominantným prvkom mixu, pričom v roku 2022 dosiahli vrchol 69,06 %, čo zdôrazňuje dôležitosť tejto formy energie pre Slovensko. 

Naopak, fosílne zdroje zažili rôzne výkyvy, pričom ich podiel v roku 2023 výrazne vzrástol na 48,60 %. 

Zdroj: okte.sk

Budúci vývoj energetického mixu 

Predpovede o budúcom vývoji svetového energetického mixu naznačujú významné zmeny smerom k udržateľnejším zdrojom energie. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by podiel solárnej a veternej energie na globálnej výrobe elektriny mohol do roku 2050 dosiahnuť takmer 60 %, pričom jadrová energia by si udržala podiel okolo 10 % vo všetkých scenároch.

V scenári dosiahnutia nulových emisií do roku 2050 (Net Zero Emissions by 2050) IEA predpokladá, že takmer 90 % globálnej výroby elektriny bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov, pričom solárna a veterná energia budú tvoriť takmer 70 %.

Tento scenár tiež predpokladá výrazný pokles využívania fosílnych palív, pričom ich podiel na globálnej spotrebe energie by mal klesnúť z 80 % v roku 2023 na 17 % v roku 2050.

Napriek týmto optimistickým predpovediam je dôležité poznamenať, že dosiahnutie týchto cieľov bude závisieť od viacerých faktorov, vrátane technologického pokroku, politických rozhodnutí a investícií do infraštruktúry. Preto je budúci vývoj energetického mixu neistý a je pravdepodobné, že sa predpovede budú meniť v závislosti od globálnych a regionálnych okolností.