Green Deal, čo to je?

Európsky Green Deal predstavuje komplexný strategický plán, ktorého cieľom je transformovať Európsku úniu na prvý klimaticky neutrálny ekonomický blok do roku 2050. Tento ambiciózny projekt zahrňuje nielen zníženie emisií skleníkových plynov o minimálne 55 % do roku 2030, ale aj zásadnú podporu prechodu na obnoviteľné zdroje energie, zlepšenie energetickej účinnosti a ochranu biodiverzity. Plán tiež zdôrazňuje význam ochrany prírody, zdravia občanov a zlepšenia kvality života.

Green Deal kladie dôraz na integráciu udržateľných riešení do všetkých oblastí hospodárstva. Napríklad v oblasti dopravy sa počíta s podporou elektromobility a znížením emisií z automobilov. V oblasti priemyslu plánuje EÚ zaviesť prísnejšie ekologické normy a podporovať inovácie zamerané na zníženie environmentálneho dopadu výroby.

Sociálny rozmer Green Deal je rovnako dôležitý, keďže prechod na zelenú ekonomiku môže mať dopad na rôzne sociálne skupiny. Preto EÚ zriadila Sociálny klimatický fond, ktorý má za cieľ podporiť najzraniteľnejších občanov a malé podniky pri adaptácii na nové podmienky, čím sa zabezpečí spravodlivý a inkluzívny prechod pre všetkých.

Ciele Green Dealu

Na dosiahnutie týchto cieľov Green Deal zahŕňa širokú škálu opatrení naprieč rôznymi sektormi ekonomiky. Patria sem prísne emisné redukčné ciele pre priemysel, energetiku, dopravu a poľnohospodárstvo, ako aj podpora obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie energetickej efektívnosti. Aktualizovaný systém obchodovania s emisiami má za úlohu obmedziť emisie, stanoviť cenu za znečisťovanie a generovať investície do zelenej transformácie. Okrem toho sa kladie dôraz na posilnenie prirodzených uhlíkových záchytov prostredníctvom ochrany a obnovy biodiverzity a zdravých pôd, čo prispieva k absorpcii a ukladaniu uhlíka z atmosféry.

Sociálny rozmer je kľúčovou súčasťou Európskeho Green Dealu, pričom sa zaviedol Sociálny klimatický fond s celkovým objemom viac ako 86 miliárd eur. Tento fond je určený na podporu najzraniteľnejších občanov a malých podnikov pri adaptácii na zelenú ekonomiku, čím sa zabezpečuje spravodlivý a inkluzívny prechod bez toho, aby niekto zostal pozadu. Investície smerujú do zlepšenia energetickej efektívnosti budov, podpory čistých zdrojov energie a rozvoja udržateľnej dopravy, čo zároveň pomáha riešiť energetickú chudobu a posilňuje konkurencieschopnosť európskych spoločností.

Ďalším významným cieľom je podpora zelenej priemyselnej revolúcie prostredníctvom Plánu pre zelený priemysel, ktorý sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho net-zero priemyslu a urýchlenie prechodu k klimatickej neutralite. Toto zahŕňa vytvorenie predvídateľného a zjednodušeného regulačného prostredia, rýchlejší prístup k financovaniu, zlepšenie zručností pracovnej sily a podporu otvoreného a férového obchodu na zabezpečenie odolných dodávateľských reťazcov.

Cieľom je tiež posilniť pozíciu Európy ako lídra v oblasti čistej technológie a priemyselnej inovácie, pričom plán predpokladá, že do roku 2030 bude aspoň 40 % ročných potrieb strategických čistých technológií vyrábaných v EÚ. Súčasťou cieľov Green Dealu je aj zásadné zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie, zlepšenie energetickej účinnosti a ochrana biodiverzity, čím sa prispeje k ochrane planéty a zlepšeniu kvality života občanov EÚ.

Green Deal a Slovensko

Aj keď sú si Slováci vedomí naliehavosti klimatickej krízy, vnímanie konkrétnych cieľov Európskej únie je často negatívne. Prieskumy ukazujú, že hoci 58 % respondentov vidí Green Deal nepriaznivo, až 82 % podporuje zvýšenie zelenej energie, 86 % investície do udržateľnej dopravy a zeleného priemyslu, a 90 % je za energetickú sebestačnosť domácností.

Podobný paradox sa odráža aj vo vnímaní slovenských firiem. Napriek tomu, že zelená transformácia je vnímaná skepticky, práve ona predstavuje obrovskú príležitosť pre inovácie a finančné výhody. Európska zelená dohoda, ako súčasť klimatickej politiky EÚ, núti firmy prispôsobiť sa novým podmienkam, čo môže znamenať prístup k finančným zdrojom, ako sú lacné úvery a granty. Napríklad balík REPowerEU plánuje investície až do výšky 300 miliárd eur, z ktorých značná časť bude dostupná vo forme pôžičiek a grantov.

Okrem toho, nové štandardy EÚ budú vyžadovať, aby firmy pravidelne informovali o svojom vplyve na životné prostredie a ďalších aspektoch podnikania. Toto „nefinančné reportovanie“ sa bude týkať približne 650 slovenských firiem, čo je kľúčové pre získanie prístupu k lacnejším úverom, európskym grantom alebo zákazkám pre veľkých odberateľov. Týmto spôsobom môžu slovenské firmy získať výhody, ako sú úspory energií, lepšie motivovaní zamestnanci, zdravé pracovné prostredie a podpora ekonomickej sebestačnosti.

Zelená transformácia tak nie je len hrozbou, ale aj obrovskou príležitosťou. Slovenské firmy, ktoré dokážu využiť možnosti, ktoré Green Deal ponúka, môžu získať konkurenčné výhody a upevniť svoju pozíciu na európskom trhu. Adaptácia na nové klimatické a environmentálne štandardy bude pre mnohé firmy kľúčová pre ich ďalší rozvoj a udržateľnosť v nasledujúcich rokoch.

Je táto snaha vo svete jediná?

Vo svete existujú rôzne alternatívy k Európskemu Green Dealu, ktoré sa zameriavajú na riešenie klimatickej krízy a podporu udržateľného rozvoja. Tieto iniciatívy sa líšia svojím prístupom, rozsahom a prioritami v závislosti od regionálnych a národných podmienok. Tu sú podrobnejšie informácie o jednotlivých opatreniach:

Green New Deal (USA)

Green New Deal je ambiciózny plán predstavený v Spojených štátoch, ktorý sa zameriava na dosiahnutie nulových emisií uhlíka do roku 2050. Tento plán zahŕňa široké spektrum opatrení, vrátane investícií do obnoviteľných zdrojov energie, modernizácie infraštruktúry a rozvoja zelenej technológie. Kľúčovým cieľom je transformovať ekonomiku na udržateľnú, podporiť spravodlivé pracovné príležitosti a zlepšiť sociálnu rovnosť. Green New Deal tiež zahŕňa snahy o riešenie environmentálnych nespravodlivostí a podporu miestnych komunít, ktoré sú najviac zasiahnuté klimatickými zmenami.

Čína – Five-Year Plans

Čína pravidelne aktualizuje svoje päťročné plány, ktoré definujú strategické priority a ciele krajiny v rôznych oblastiach. V oblasti klimatických zmien Čína kladie dôraz na znižovanie emisií skleníkových plynov, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a zlepšovanie energetickej efektívnosti. Nedávno Čína oznámila ambiciózne ciele, ako je dosiahnutie vrcholu emisií uhlíka do roku 2030 a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2060. Tieto plány zahŕňajú investície do solárnych a veterných elektrární, modernizáciu energetickej infraštruktúry a podporu výskumu a vývoja v oblasti čistých technológií.

Japonsko – Green Growth Strategy

Japonská Green Growth Strategy sa zameriava na podporu zeleného rastu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Táto stratégia zahŕňa investície do obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne a veterné elektrárne, a podporu elektrifikácie dopravy. Japonsko tiež plánuje zlepšiť energetickú efektívnosť a rozvíjať technológie pre zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS). Súčasťou stratégie sú aj opatrenia na podporu inovácií v oblasti čistých technológií a transformáciu priemyselných odvetví na udržateľné modely.

Kanada – Climate Plan

Kanadský klimatický plán je komplexný a zahŕňa množstvo opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov. Kľúčovými prvkami tohto plánu sú uhlíková daň, ktorá sa zvyšuje v priebehu času, a podpora obnoviteľných zdrojov energie. Kanada sa tiež zaviazala dosiahnuť nulové emisie do roku 2050 a implementovala rôzne programy na podporu ekologických technológií, zlepšenie energetickej efektívnosti a rozvoj nízkoemisnej dopravy. Plán tiež obsahuje opatrenia na ochranu a obnovenie ekosystémov a podporu adaptácie na klimatické zmeny.

Austrália – Technology Investment Roadmap

Austrálska Technology Investment Roadmap sa sústreďuje na podporu inovácií v oblasti technológií, ktoré môžu prispieť k dekarbonizácii ekonomiky. Kľúčovými oblasťami sú vodíkové technológie, ktoré môžu poskytnúť čisté palivo pre priemysel a dopravu, a technológie na zachytávanie a ukladanie uhlíka. Tento plán sa snaží stimulovať investície do nových a rozvíjajúcich sa technológií, ktoré môžu znížiť emisie a podporiť prechod na udržateľné hospodárstvo. Zameriava sa aj na posilnenie spolupráce medzi vládou, priemyslom a akademickou sférou v oblasti výskumu a vývoja.

Tieto iniciatívy, podobne ako Európsky Green Deal, majú za cieľ transformovať ekonomiky smerom k udržateľnosti a zníženiu uhlíkových emisií. Každá z týchto stratégií má však svoje špecifiká a vychádza z rôznych národných a regionálnych priorít, čo odráža rôzne prístupy a výzvy, ktorým čelí každý región pri snahe o riešenie klimatických zmien.

Normy pre CO₂ Green Deal sprísňuje

K dosiahnutiu vyššie spomínaných cieľov cieľov bol vytovrený plán Fit for 55, ktorý obsahuje množstvo legislatívnych opatrení na zníženie emisií v oblasti klímy a energie, ako napríklad:

Systém obchodovania s emisiami (ETS): EÚ zaviedla Systém obchodovania s emisiami (ETS), ktorý vyžaduje, aby firmy držali povolenie na každú tonu CO2, ktorú emitujú, a tieto povolenia kupovali cez aukcie. ETS pokrýva približne 40% celkových emisií EÚ a zahŕňa 10 000 elektrární a výrobných závodov. V apríli 2023 bola schválená aktualizácia systému, ktorá znižuje emisie v pokrytých sektoroch na 62% do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

Emisie z dopravy: Emisie z dopravy sú významnou výzvou. Parlament v apríli 2023 podporil revíziu ETS pre leteckú dopravu, ktorá sa bude vzťahovať na všetky lety z Európskeho hospodárskeho priestoru. Cieľom je postupne prejsť na udržateľné palivá pre letectvo, s cieľom dosiahnuť 70% podiel udržateľného paliva na všetkých letiskách EÚ do roku 2050. Námorná doprava sa tiež zahrnie do ETS s cieľom znížiť emisie CO2 zo lodí o 80% do roku 2050 v porovnaní s rokom 2020.

Emisie z cestnej dopravy: Autá a dodávky produkujú 15% emisií CO2 v EÚ. Parlament podporil návrh nulových emisií CO2 pre nové autá a dodávky od roku 2035, s medzizastávkami 55% zníženia pre autá a 50% pre dodávky do roku 2030. Súčasťou plánu je aj budovanie infraštruktúry pre udržateľné palivá, vrátane elektrických nabíjacích staníc a vodíkových plnícich staníc.

Znižovanie emisií v energetike: Spalovanie palív predstavuje viac než tri štvrtiny emisií skleníkových plynov v EÚ. Parlament schválil nové pravidlá na zvýšenie úspor energie a zníženie spotreby energie o 11.7% do roku 2030 v porovnaní s predpokladmi z roku 2020. Plánuje sa tiež dosiahnuť nulové emisie budov do roku 2050.

Zvýšenie podielu obnoviteľnej energie: Viac ako 20% energie v EÚ pochádza z obnoviteľných zdrojov. V decembri 2022 bol schválený plán na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v EÚ na 42.5% do roku 2030. Zameriava sa aj na podporu obnoviteľného vodíka a morských obnoviteľných zdrojov.

Mechanizmus úpravy uhlíka na hraniciach: Nový Mechanizmus úpravy uhlíka na hraniciach, ktorý začne platiť od roku 2026, bude uvalený na dovoz určitých tovarov z krajín s menej ambicióznymi klimatickými normami. Cieľom je predchádzať uhlíkovej úniku a motivovať firmy k dekarbonizácii.

Znižovanie emisií v ostatných sektoroch: Sektory ako doprava, poľnohospodárstvo, budovy a odpadové hospodárstvo, ktoré nie sú pokryté súčasným ETS, predstavujú približne 60% emisií EÚ. Cieľom je znížiť emisie o 40% do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 prostredníctvom národných emisných cieľov.

Využívanie lesov na zachytávanie emisií: EÚ plánuje zvýšiť kapacitu lesov na zachytávanie uhlíka o 15% do roku 2030 a bojovať proti globálnemu úbytku lesov a degradácii.

Regulácia iných skleníkových plynov: EÚ sa zameriava aj na reguláciu iných skleníkových plynov, ako metán, fluorované plyny a látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, ktoré tiež prispievajú k globálnemu otepľovaniu.

Aké výhody Green Deal so sebou prinesie

European Green Deal predstavuje zásadný krok k zabezpečeniu ekologickej a energetickej budúcnosti Európy. Tento ambiciózny plán nepredstavuje len víziu klimatickej neutrality do roku 2050, ale aj konkrétnu a komplexnú sústavu legislatívy, ktorá transformuje európsku ekonomiku. Implementácia týchto zákonov, vrátane balíčka „Fit for 55“ a legislatívy „REPowerEU“, prinesie množstvo výhod pre podniky a domácnosti.

Jedným z hlavných prínosov Green Deal je zlepšenie energetickej bezpečnosti. Do roku 2030 sa očakáva, že 55% elektriny v Európe bude pochádzať z veterných a solárnych zdrojov. Tento presun na obnoviteľné energie, v kombinácii s úsporami energie a elektrifikáciou dopravy, kúrenia a priemyslu, vedie k výraznému zníženiu spotreby zemného plynu a ropy. Očakáva sa, že spotreba plynu klesne až o 31% a spotreba ropy o 34% v porovnaní s rokom 2019. Tým sa zníži závislosť od fosílnych palív a zlepší energetická nezávislosť Európy.

Green Deal tiež prinesie ekonomické výhody. Rýchla implementácia obnoviteľných zdrojov a energetických úspor poskytne podnikateľom konkurenčnú výhodu a pomôže domácnostiam zmierniť krízu nákladov na život. Očakáva sa, že priemerné náklady na elektrinu klesnú o viac než 7% v porovnaní s tradičným scenárom. Pre domácnosti znamená tento plán, že výdavky na energiu klesnú z 8,6% rozpočtu v roku 2022 na 6,1% v roku 2030, čo uľahčí rozpočty domácností.

Zamestnanosť v oblastiach ako sú obnoviteľné energie, renovácia budov a výroba čistej technológie sa tiež zvýši, pričom sa očakáva vznik minimálne 475 000 nových pracovných miest v priebehu niekoľkých rokov. Green Deal navyše ponúka riešenia pre spravodlivejšiu distribúciu nákladov, zabezpečujúc prístup k ekologickým technológiám aj pre nízkopríjmové domácnosti, čo je kľúčové pre spravodlivý prechod na udržateľnejšie hospodárenie.

Tento plán tiež podporuje budovanie európskej výrobnej základne v oblasti net-zero technológií, čo posilní konkurencieschopnosť Európy na globálnom trhu a zníži závislosť na dovoze týchto technológií z iných krajín. Green Deal tak predstavuje nielen ekologickú a energetickú zmenu, ale aj ekonomickú príležitosť, ktorá zabezpečí udržateľný rast a konkurencieschopnosť Európy.

Aké problémy môžu nastať pri adaptácii Green Dealu?

Napriek ambicióznosti a pozitívnym cieľom Európskeho Green Dealu, jeho realizácia čelí množstvu výziev, ktoré môžu ovplyvniť jeho úspech a efektívnosť. Súčasné okolnosti, ako vojna na Ukrajine, vysoké úrokové sadzby, inflácia, napäté verejné financie, oslabené hodnotové reťazce a nedostatok kľúčových zručností, vytvárajú mimoriadne náročné podmienky, ktoré neboli pôvodne zohľadnené pri plánovaní Green Dealu.

Medzi zásadné problémy patrí nedostatočné globálne úsilie o dekarbonizáciu a rastúce globálne ekonomické a technologické napätie, ktoré môže vyžadovať strategické prehodnotenie a prispôsobenie plánov. Kým v minulosti krízy často posilnili postavenie EÚ, súčasné prekrytie a kumulácia kríz môže destabilizovať EÚ, ktorá sa ocitne v neprebádaných vodách. Možno dôjde k prebytkovým výdavkom na dovoz energie, ktoré mohli byť investované do prechodu na obnoviteľné zdroje, a situácia môže viesť k tomu, že EÚ bude dekarbonizovať skôr v dôsledku zatvárania energeticky náročných priemyselných odvetví a rastúcej závislosti na dovoze, než kvôli modernizácii a účinným politikám.

Medzi hlavné výzvy patrí:

1. Vysoké náklady a zhoršené investičné podmienky: Náklady na zmiernenie klimatických zmien a adaptáciu rastú kvôli inflácii a vysokým úrokovým sadzbám. Investície sú ohrozené oslabenými hodnotovými reťazcami a rizikovými projektmi, ktoré si vyžadujú veľké dotácie.
2. Konkurenčné nevýhody a geopolitické napätie: EÚ čelí zvýšenej konkurencii z Číny a USA. Zatiaľ čo Čína rastie v oblasti vývozu a dominácie v kľúčových technológiách, USA sa sústreďujú na budovanie odolnosti a ekonomickej bezpečnosti. EÚ čelí výzvam v súvislosti s vysokými cenami energie, nedostatočnou výrobou nízko uhlíkových technológií a pomalým nasadzovaním týchto technológií.
3. Energetická nevýhoda a náklady: Energeticky náročné priemyselné odvetvia a banky sú pod tlakom vysokých cien energie a uhlíkových emisných povoleniek. EÚ bude vždy v nevýhode oproti svojim konkurentom a dodávateľom energie, čo môže ovplyvniť konkurencieschopnosť a efektívnosť priemyslu v jej centrálnych oblastiach.

Tieto problémy poukazujú na potrebu prispôsobenia a posilnenia Green Dealu tak, aby bol schopný čeliť súčasným a budúcim výzvam. Je nevyhnutné, aby vlády členských štátov EÚ prehodnotili a optimalizovali svoje prístupy a opatrenia na zabezpečenie efektívnej implementácie a maximalizáciu výhod Green Dealu v kontexte súčasných globálnych a ekonomických podmienok.

Záver, ale nie pre Green Deal

Európsky Green Deal predstavuje zásadný krok v boji proti klimatickým zmenám a v presadzovaní udržateľného rozvoja. Jeho komplexný prístup k znižovaniu emisií, podpore obnoviteľných zdrojov energie a zlepšovaniu energetickej efektívnosti ukazuje ambíciu transformovať Európsku úniu na klimaticky neutrálny hospodársky blok do roku 2050. Aj keď realizácia týchto cieľov čelí značným výzvam, ako sú vysoké náklady, geopolitické napätie a energetické problémy, prínosy sú nespochybniteľné. Green Deal môže zabezpečiť nielen ekologickú stabilitu a energetickú bezpečnosť, ale aj ekonomické výhody v podobe nových pracovných miest a konkurencieschopnosti. Pre Slovensko a jeho firmy je Green Deal výzvou, ale aj príležitosťou na inováciu a získanie výhod z ekologickej transformácie. Úspech tejto iniciatívy závisí na schopnosti prispôsobiť sa a efektívne implementovať plán v súlade s aktuálnymi výzvami a potrebami.